reklama

Príbehy a trapasy mladého učiteľa

Na maturite som si vybral angličtinu, lebo som nechcel matiku. Šup, a prvé dva semestre na VŠ som sa mal možnosť vyšantiť v matematike, matematickej fyzike a iných zábavných veciach. Počas štúdia som sa rozhodol urobiť si pedagogické minimum. Ehm, rozhodol… skor som sa nechal rozhodnúť ostatnými. Neskor som si uvedomil, že učiť nechcem, tak som sa na to „vyflákol“. A čo robím teraz? Prekvapivo – učím. Nuž, a keďže Život je sviňa a píše príbehy aj mnou, tak tu je zopár perličiek:

Písmo: A- | A+
Diskusia  (8)

Bol som hodený do hlbokej vody a mal som sa naučiť plávať: dostal som totiž na starosť (krom jednej českej) jednu anglickú skupinu študentov. Ja, chlapec z dediny:) Študenti z anglickej paralelky u nás su fakt odvšadiaľ: USA, VB, India, Taiwan, Cyprus, Japonsko, Rusko,… a teda počúvam, vstrebávam a analyzujem čo bolo povedané roznymi akcentami, dialektami. Nie vždy (a na začiatku skoro nikdy) sa to však podarí na prvýkrát. A tak dialóg medzi mnou a vačšinou „anglánov“ je v stechiometrickom pomere 2:1, tzn. jeho/jej otázka, moja prosba nech to ešte raz zopakuje a zasa jeho otázka.Počas mojich úplne prvých praktických cvičení z biochémie, keď sa hladina stresových hormónov blížila hranici, že som nemohol nakloniť hlavu na bok bez toho, aby sa mi nevyliali z uší, sa ma jeden Japonec (mimochodom, 45-ročný medik prvák) spýtal, na aký papier má napísať protokoly z toho predmetu. Moje myšlienky sa uberali smerom: možeš použiť akýkoľvek „PIECE of paper“, alebo aj „SHEET of paper“. No a zo mňa vybehlo: „Use any piece of shit“. Moja skupina bola fakt roznorodá. No človek predpokladá isté vzory správania sa u VŠETKÝCH ľudí… Nebolo to tak, a ja som si to vysvetľoval práve odlišnou kultúrou tých ľudí. Niektoré veci mi došli až na narodeninovej párty jednej našej anglickej študentky, kde sme boli ja a moja kolegynka pozvaní ako jediní vyučujúci (toľká česť!). Boli tam v skupinke dve dámy, ktoré sa počas celých troch semestrov na mňa ani neusmiali… Proste urobili to, čo sa od nich očakávalo, dostali zápočet a to je všetko. Žiadna žoviálnosť, žiadna mimopracovná komunikácia. Na tej párty mi bola predstavená partnerka jednej z nich a manžel tej druhej. Oba páry boli do seba zaľúbené, správali sa úplne inak než na hodinách…ale len medzi sebou. Bol som rád, že chyba nebola vo mne:)Jeden študent, Američan, je zas vojak-paramedik v americkej armáde. Fajn chlapík, len strašne nadáva. Momentálne je v Iraku. Sem-tam sa ozve cez email s tým, že: „meníme pozíciu, sme tam a tam, … výbuchy, zranení, … a že ako sa počíta pH pufru“. Neskutočné, však?Ďalšia študentka, Britka indického povodu, ma zas volá „mister sir“ a moju kolegynku „miss madam“. Keď som sa jej spýtal že prečo, tak vraj preto, že týmto preukazuje svoj hlboký rešpekt k nám. Či to myslela ironicky, alebo naozaj je to tak v indickej spoločnosti, sa mi nepodarilo zistiť. Raz mi napísala jedna Grékyňa email, že nepríde na seminár a vobec, že sa dlhšie neukáže, lebo musí odísť do Grécka kvoli vážnej chorobe. Tak som jej poprial veľa zdravia a asi mesiac sme sa nevideli. Potom prišla, úsmev na tvári…. Pýtam sa, že či jej je už lepšie. No a z nej vyšlo, ostýchavo, že to nebola vážna nemoc, ale že je proste tehotná… Nezávidím jej – je druháčka medička, bude to mať ďalších pár rokov ťažšie než jej bezdetní „kolegovia“. Ľudia sú rozni...

Ján Lopatář

Ján Lopatář

Bloger 
  • Počet článkov:  15
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Jozef Mak Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu